Niektoré z týchto vecí mohli byť zrecenzované už pred pol rokom, ale nehodlám sa týmito písačkami zapísať do dejín ani „robotníčiť pre scénu“ či kadejako mravčekovať na tomto tu „bože, poľutuj“ metalovom Parnase, tak buďte radi, že vonku bolo v posledných dňoch hnusne a bolo aj pomenej práce. Pár nahrávok je tu hlavne preto, že aj keď nie sú vyslovene moja krvná skupina, fanúšikov by osloviť mohli a už keď to prišlo... Na konci je aj death metal, keby sa mi náhodou niečo stalo, napríklad že by som idúc po ulici vypadol z okna alebo čo, do rakve chci žaket a zlatý prsteny.

MIST OF MISERY – Severance (2022, Non Serviam Records, 54:00)

Štvorica zo Štokholmu je na scéne trinásty rok a jej v poradí štvrtý album vyšiel v novembri minulého roku u slušne etablovaného holandského vydavateľstva zameraného na švédsky alebo aspoň Švédsko pripomínajúci black a death metal, prípadne zmes jedného s druhým, podporenú výraznou melodikou. MIST OF MISERY sú zľahka symfonický, ale skôr atmosférický a náladový black metal. Textová tematika na MA udáva „depresion“, tak sa teda nachystajte na väčšinou pomalší, voľne plynúci čierny kov, ktorý na niekoľkých miestach vybuchne do zúrivého nárezu. Nálady sú romanticky smutné, až beznádejné, melódie bolestne sladké, utrápené, proste taká hudba, až by sa chcelo objať ju okolo pliec a povedať „hlavu hore, môže byť aj lepšie“, žialenie tohto spolku sotva možno odporučiť jedincom, ktorí môžu duševne byť v rozpoložení, že nakoniec pod neúnosnou ťarchou životných bôľov vypijú fľašu destilátu a strelia si do hlavy. Inak je táto blackmetalová „Smutná nedeľa“ poslucháčsky fajn, ak sa oddávate takýmto náladám, hudobnícky aj skladateľsky slušné, zaznejú husle, akustické pasáže, vokál je skôr dobrý zúrivý BM štandard, nie zmučené „suicidal“ ujúkanie, je to celé v zásade naozaj v poriadku, ale mne z black metalu, keď už to musí byť, asi radšej nejaký zhýralý sataňizmus (©Marast).

https://www.metal-archives.com/bands/Mist_of_Misery/3540395162

https://mistofmisery.bandcamp.com/

ODYRMOS – Odyrmos (2022, Belfry Records, 40:25)

Grécka dvojica Andrew Tsekrekos (všetky nástroje) a Alan Brucke (vokály) svoje hudobné vízie zastrešila gréckym výrazom pre nárek a ja som v podstate rád, že deväť skladieb na ich druhom albume z leta minulého roku zase až tak uplakane neznie. Opäť black metal v pomalých až pochodových tempách, s občasným výbuchom divokosti. Vďaka nahalovaným gitarám a atmosférickým klávesom, neraz sa obracajúcim k pohrebne vznešeným organovým registrom, znie hudba étericky, ako keby ju vietor privial zo sfér mimo nášho sveta. Harmónie v sebe majú nádych akejsi úctyhodnej starobylosti, ktorý sa gréckou scénou nesie od VARATHRON a ROTTING CHRIST cez SEPTICFLESH a starú tvorbu NIGHTFALL až kamsi k ELYSIAN FIELDS, na ktorých divoko rozorvanú vášnivosť som si na pár miestach spomenul. ODYRMOS však zároveň znejú pomerne svojsky a nie vyslovene grécky, melanchóliu a nadzemskosť občas vymenia za zlostný špinavý nihilizmus a beznádej v duchu poľských ODRAZA. Určitá monotónnosť a rituálnosť je zjavne zámerná a celkové vyznenie v štýle čiernych morských vĺn v bezútešnom rytme narážajúcich na pobrežie zničeného sveta pod oblohou zosielajúcou zhubu a chlad na to všetko je vysoko neoptimistické, nie však samovražedné. Moje hudobné gusto nahrávka neuráža, cieľovú skupinu temnou melanchóliou sa opájajúcich vychutnávačov zmaru osloviť môže.

https://www.metal-archives.com/bands/Odyrmos/3540490499

https://odyrmos.bandcamp.com/

WINDS OF TRAGEDY – As Life Drifts Away (2022, Belfry Records, 36:32)

Hlavnou postavou tohto projektu je Sergio González Catalán (vokály, gitary, basa, klávesy)z čilského Santiaga a na debutovom albume z júna minulého roku mu bicie nahral Portugalec Emidio Ramos. Témou WOT je to, ako si jeho tvorca, takto vizuálne pomerne mladý chlap, s pribúdajúcim vekom uvedomuje vlastnú smrteľnosť, to, že sa raz všetko skončí, a snaží sa to spracovať. Rozumiem tomu, skoro nikto nie je celý stoporený z toho, že raz kopne do kalendára a skrátka nebude, svet pobeží bez neho, koniec, šlus, deireádh, odhadujem, že aj klasickému pozérovi, ktorý melie o „objímaní smrti“, najlepšie na konto niekoho, kto odišiel predčasne, by veľmi okresalo hrdinstvo niečo na spôsob „nerád vám to ako lekár hovorím, ale tie výsledky z histológie fakt nie sú dobrá správa“. V každom prípade, „As Life Drifts Away“ náladou pripomína hypotetickú situáciu, kedy by si niekto uvedomil, že je mŕtvy, je koniec, nedá sa s tým nič urobiť, a je z toho zúfalý, vydesený a nekonečne nešťastný. Hudobne ide o smutnohru v nečakane vysokých otáčkach, búrku a víchricu strašných pocitov, melodický black/doom metal, pričom tu je paradoxne doom metal len záhubný, pomalý nie. Vokál je prevažne hlboký rev kypiaci melanchóliou, smútkom a bolesťou, bicie väčšinou uháňajú ako v márnej snahe utekať pred nevyhnutným osudom kým sa dá a skladby sú nabité slávnostne tragickými, smutnými, neraz až nemravne rozkošníckymi horko-sladkými melódiami na hranici gýčovitosti (keď som ešte počúval CREMATORY, ale to bolo pred 20+ rokmi, oni boli zručnými výrobcami podobných vecí), akoby si tvorca svoju bolesť až tak nejako vychutnával. Ak chcete divokú elégiu s dobre, hádam trochu podliezavo maľovanými odtieňmi smutnenia, pokojne do toho, mne niekoľko vypočutí stačilo. 17. februára vychádza druhý album, nie som si istý, či je dobrý nápad takto to chrliť, ale ak sa mihne okolo, možno skúsim.

https://www.metal-archives.com/bands/Winds_of_Tragedy/3540507955

https://windsoftragedy.bandcamp.com/

SIRRUSH – Molon Labe (2022, Non Serviam Records, 40:22)

Bytosť mernom Sirruš sa objavuje v starobabylonskej mytológii a veľmi zhruba by sa dala opísať ako „drak boha Marduka“. Súčasných ezovynálezcov a tsoukalosov privádza ku kučeravým myšlienkam typu „odkiaľ ľudia v tých časoch mohli poznať dinosaury, he?!“ a v sicílskom Palerme ju v roku 2007 oživili Adranor (basgitara), Tiyris (gitary), Otagron (vokály, gitary) a Sculptor of Flesh (bicie). Debutový album im vyšiel koncom novembra a jeho názov spomína na rokovanie perzského kráľa s Grékmi pri Termopylách prebehnuvšie asi v takomto duchu: Xerxes, po domácky Chšájaršá: „Odovzdajte svoje zbrane, lebo...!“ Leonidas: „μολ?ν λαβ?/Si poď po ne (kokoce).“ Týmto oblúkom sa dostávame k tomu, že SIRRUSH od dupania kresťanstva a zhudobňovania vyššie spomenutej mytológie prešaltovali k antickej histórii v deviatich skladbách energického, útočného a zároveň bojovne a ponuro atmosférického death metalu s istou dávkou čierneho kovu, ktorá tu konkrétne veci ešte vylepšuje miesto toho, aby ich zoslabila, čo sa občas stáva. Majestátna záležitosť, kvalitné skladby, tlak a víchor, silné harmónie, z melódií tiež nedostanete cukrovku, inštrumentálky sú sympaticky akusticky historizujúce. Vokál je väčšinou mohutný, hlbší, s nejakými tými vstupmi vyššieho, jedovatého revu a priestor sa nájde aj pre zbory. Taliani death metal vedia na viacero spôsobov, tento sicílsky je do istej miery taký, ako keby si BEHEMOTH povedali, že dosť bolo štadiónovej veľkoleposti pre masy a začali hrať viac ako HOUR OF PENANCE, ADE, BEHEADED, MITHRAS a podobné bandy. Vzhľadom na to, že v death metale som počul možno už všetko, čo sa dá vymyslieť tak, aby to ešte death metal bol, to chcelo trochu času, aby som album docenil, ale celkom sa oplatilo venovať sa mu.

https://www.metal-archives.com/bands/Sirrush/3540376387ň

https://officialsirrush.bandcamp.com/releases

DEATH REICH – The Final Plague (EP 2022, Non Serviam Records, 15:46)

Non Serviam na smrtiacu nôtu po druhýkrát a hádam ešte nárezovejšie. DEATH REICH sú ďalšou zo stoviek žánrových bánd, ktoré prinášajú máločo nového, ale naživo dosť pravdepodobne narobia peklo a presvedčia, aj keď sa vám po pár dňoch rovnako pravdepodobne zamotajú medzi mnohé iné podobne hrajúce spolky. Zo Švédska som také niečo ani nečakal, aj mi trvalo, kým som promo „rozbalil“, reku „aj tak to bude zase retrochrastenie“, ale päť skladieb na EP zo začiatku decembra prekvapilo výbušným náklepovým death metalom mixujúcim európsku a americkú školu. Na orientáciu si predstavte (opäť) HOUR OF PENANCE, BEHEADED, MONSTROSITY, ale aj harmónie DISMEMBER a občasné death’n’rollové krepčenie ENTOMBED od čias „Wolverine Blues“. Sotva niečo viac než poriadne urobené remeslo, ale od veteránov švédskej (melo)death- aj death/blackmetalovej scény. História piatich členov skupiny spomína o.i. GRIEF OF EMERALD, ONE MAN ARMY AND THE UNDEAD QUARTET, SACRAMENTUM, AUBERON, DECAMERON, prípadné obavy z niečoho nehotového a kazového teda nie sú namieste.

https://www.metal-archives.com/bands/Death_Reich/3540490318

https://www.youtube.com/channel/UCxXfB0xOJJEU_oOC1uRpt0w